Posledná rozlúčka bude v smútočnej obradnej sieni v Slávičom údolí vo štvrtok 3. októbra o 10.30 h.

Statické výtvarné umenie prepožičiava animovanému filmu množstvo výrazových prvkov a intertextuálnych súvislostí.  Dejiny animácie a nepochybne aj tej slovenskej sa môžu pýšiť niekoľkými významnými osobnosťami zo sveta výtvarného umenia, ktorý filmu prepožičiavajú svoje jedinečné videnie a tvorivé uchopenie nášho sveta. Takou osobnosťou bol aj Koloman Leššo. Pôvodne absolventa architektúry očarila knižná ilustrácia, maľba, karikatúra, fotografia a tiež možnosť rozpohybovať výtvarné objekty v dynamike príbehu ale aj technicky v procese animácie. Koloman Leššo sa na poli animovaného filmu vyprofiloval ako komplexná tvorivá osobnosť – pri výrobe filmu sa podieľal nie len na návrhoch výtvarností, ale často prišiel aj s námetom, podieľal sa na scenári a nakoniec ešte film aj animoval. Na filmoch pre kinodistribúciu spolupracoval napríklad s režisérom Františkom Jurišičom [(Figúrky a figuríny (1983), Nočná rozprávka (1983), Objekty (1990)], Jaroslavom Pogranom [Fúkaj silák Jeleniár (1975)], Milanom Černákom [Šedá zelenina (1989)], ale veľká časť jeho filmovej práce špecializovanej na detského diváka sa nachádza aj v archívoch Slovenskej televízie. Venoval sa najme animácii trojrozmerných objektov vyhotovených z najrôznejších druhov materiálu.

Koloman Leššo žil sedemdesiat rokov a za ten čas stihol vytvoriť veľké množstvo jedinečných animovaných svetov. Česť jeho pamiatke.