Francúzsky režisér animácie, narodený v roku 1981, začal študovať grafický dizajn na École Supérieure d’Art de Lorraine v meste Épinal, no neskôr presedlal na školu animovaného filmu La Poudrière vo Valence, kde v roku 2007 režíroval svoj magisterský film Tête-à-tête. Neskôr pracoval na rozličných projektoch ako scenárista či technik animácie. V rovnakom čase pracoval na kolekcii krátkych animovaných filmov Smoliarove príhody (2010, 2013), v ktorých sa smola lepí na päty každému, kto jej skríži cestu. Jeho najnovší film Idem po cigarety (2018) vyhral minuloročnú Fest Anču a získal tiež mnoho ďalších ocenení a bol nominovaný na prestížne francúzske ocenenie César a Annie Award 2020.
Štúdium maľby priviedlo Mari Kivi k štúdiu animácie. Ako ilustrátorka na voľnej nohe pracovala pre hudobné podujatia, dizajnovala obálky albumov, režírovala krátkometrážne animačné počiny a podieľala sa na skupinových výstavách. Momentálne delí svoj čas medzi tvorbou umenia a koordináciou projektov súvisiacich s umením. Od roku 2017 pracuje na katedre animácie Estónskej akadémie umení, kde má na starosti distribúciu študentských filmov, vzdelávacie projekty a organizáciu premietaní pre verejnosť. Od roku 2019 je členkou Estónskej animačnej asociácie, kde vedie projekty sústreďujúce sa na kultúrne dedičstvo animovanej tvorby. Je jednou zo zakladateľov Medzinárodného festivalu animácie Animist Tallinn v Estónsku.
Joaquín zo Santiaga, Chile, študoval umenie na Pontificia Universidad Católica v Santiago de Chile. V roku 2007 spoločne s Cristóbalom Leónom a Nilesom Atallahom založil produkčnú spoločnosť Diluvio. Od tej doby Cristóbal a Joaquín spolu pracujú na filmoch a iných umeleckých projektoch ako inštalácie, maľby či plastiky. Filmy tohto kreatívneho dua sa vyznačujú kombináciou rozličných techník. Ich diela sa vystavovali v rôznych múzeách či na bienále, napríklad v Guggenheimovom múzeu v New Yorku, Inštitúte súčasného umenia KW v Berlíne a Bienále v Benátkach. V roku 2018 mal na Berlinale premiéru ich prvý celovečerný film Dom vlkov, za ktorý získali cenu Caligari.
Cristóbal León, pôvodom zo Santiaga, Chile, študoval umenie a dizajn na Pontificia Universidad Católica v Santiago de Chile a umenie a médiá na Berlínskej Universität der Künste a De Ateliers v Amsterdame. V roku 2007 spoločne s Joaquínom Cociñom a Nilesom Atallahom založil produkčnú spoločnosť Diluvio. Od tej doby Cristóbal a Joaquín tvoria spolu. Filmy tohto kreatívneho dua sa vyznačujú kombináciou rozličných techník, napríklad fotografie, kresby, plastiky aj performancie. Ich diela sa vystavovali v rôznych múzeách či na bienále, napríklad v Guggenheimovom múzeu v New Yorku, Inštitúte súčasného umenia KW v Berlíne a Bienále v Benátkach. V roku 2018 mal na Berlinale premiéru ich prvý celovečerný film Dom vlkov, za ktorý získali cenu Caligari.
Martin vyštudoval animáciu na VŠMU v Bratislave a na FAMU v Prahe. Počas štúdia pracoval v estónskom štúdiu Nukufilm a niekoľko rokov viedol animačné workshopy. Jeho debutový film Rosso Papavero získal 13 medzinárodných ocenení. Absolventský film Šarkan mal premiéru na Berlinale 2019 a bol nominovaný do semifinále študentských Oscarov. Získal zatiaľ 63 medzinárodných cien. Ako prvý slovenský film bol zaradený do filmotéky MoMA v New Yorku. V súčasnosti režíruje bábkový film Ohryzené ohryzky, ktorý tvorí súčasť celovečerného koprodukčného filmu O nepotrebných veciach a ľuďoch. Dlhodobo pracuje na vývoji krátkeho autorského filmu pre deti Ahoj leto a pripravuje ilustrovanú knižku o dobrých skutkoch Dobrosaurus.
Katarzyna študovala filmovú kultúru a audiovizuálne umenie na Univerzite v Lodži, a tiež filmový manažment a televíznu produkciu na Filmovej škole v Lodži. Svoju kariéru začala ako produkčná manažérka natáčania reklám a videoklipov, neskôr pracovala pre viacero filmových festivalov ako napríklad Medzinárodný filmový festival kinematografického umenia Cameraimage a Se-Ma-For. Pracovala tiež v štúdiu Se-ma-for na pozíciách koordinátorka podujatí, produkčná manažérka a vedúca výroby. Momentálne pracuje ako výkonná producentka spoločnosti Momakin, ktorú pomáhala založiť a spoluvlastní ju. Produkovala okrem iného film Modrá izba (réžia Tomasz Siwiński, 2014) a miniseriál Vojna a ja (réžia Matthias Zirzow, 2019), ktorý bol nominovaný na detskú cenu Emmy. Zastupuje tiež nádejné talenty animácie, koordinuje projekt Poľská kvalita a organizuje Animarkt fórum zamerané na stop motion animáciu.
Thịnh je nezávislá tvorkyňa filmov pôvodom z Vietnamu, aktuálne žije v Kodani. Získala bakalársky titul v odbore charakterová animácia na škole Animation Workshop v Dánsku. Jej bakalársky film Tom má rastlinu (2019) vyhral študentskú cenu Fest Anče 2020. Thịnhine filmy sú charakteristické kombináciou limitovaného štýlu animácie a jednoduchým dizajnom postáv, no zato sofistifkovane prerozprávaného príbehu. Momentálne pracuje ako umelecká riaditeľka dánskej detskej relácie a popritom pracuje na svojom treťom krátkom filme V jeho skrini (2022), poslednom z trilógie, v ktorej dokumentuje svoju ľudskú existenciu. Pohreb (2020), druhý film trilógie, sa bude premietať na tohtoročnej Fest Anči v sekcii Svetová panoráma.
Scenárista Jair Salvador Flores Alvarez, známy tiež pod pseudonymom Kropka, sa špecializuje na animáciu a písanie o nej. Organizoval a kurátoroval pestrý záber animačných podujatí v rozličných krajinách, medzi inými aj festivaly Stoptrik, Animateka, Animasivo či Zubroffka, ale aj individuálne premietania v kultúrnych centrách, ktoré prerástli v medzifestivalovú spoluprácu v mene obrovského zápalu pre animáciu, ktorá všetkých spája. Azda práve tomuto nekonvenčnému duchu vďačí za to, že si zaumienil založiť festival ReAnima v nórskom Bergene, ktorý vníma ako kultúrny a umelecký priestor pre prinášanie nových perspektív, ako aj pochopenie a udržiavanie dialógu so svetom, ktorý nás obklopuje.