Reflektovanie tohtoročnej témy – ženy v animácii – by sme nemohli považovať za úplné bez patričnej pozornosti venovanej slovenským animátorkám. Tým sa totižto podarilo od roku 1989 sformovať až tri generácie tvorkýň s výrazným rukopisom a svetonázorom. Výber tak ponúkne prierez všetkých troch generácií a prinesie nielen filmy od slovenských režisérok animovaných filmov, ale aj rôznorodú reprezentáciu ženských tém.

V prvej generácii tvorcov a tvorkýň po roku 1989 je silné zastúpenie animátoriek, režisérok a neskôr aj producentiek, ktoré do posocialistickej reality priniesli témy a pohľady, ktoré boli dovtedy nereprezentované a nerozprávané. Ide o režisérky, ktoré určujú tvar slovenskej animácie až do dnešných dní. Menovite Ivana Laučíková, Katarína Kerekesová, Vanda Raymanová, ale aj Ivana Šebestová a Joanna Kożuch. V ich filmoch nachádzame prežívanie lásky, vzťahov a sexuality. Zameriavajú sa viac na psychologizáciu postáv a na medziľudské vzťahy, intímnejšie témy a reflexiu partnerských vzťahov. 

V druhej generácii tvorcov a tvorkýň sa taktiež nachádzajú výrazné ženské hlasy, akými sú napríklad Alica Kucharovič, Veronika Obertová a Micheala Čopíková (ktoré v súčasnosti tvoria ako Ové Pictures), ale aj Veronika Kocourková, Mária Kralovič a Daniela Krajčová. Autorky prichádzajú s novými postupmi, digitálnou animáciou, ale aj hravou, sviežou, farebnou formou a obsahom. Môžeme hovoriť už nielen o ženách – animátorkách, ale aj o ženských protagonistkách. Animované filmy smerujú skôr viac dovnútra ženského prežívania. Už nejde len o realistické zobrazovanie, ale animátorky sa snažia o subjektivizáciu vnímania reality, čím naplno využívajú prostriedky animovaného filmu.

Tretiu generáciu, ktorá sa ešte stále formuje, spája akási nespokojnosť s daným stavom sveta. Či už ide o študentské filmy Martiny Mikušovej alebo o kontemplatívne snímky Marty Prokopovej, režisérky si vytvárajú nové svety so svojimi vlastnými pravidlami. Kriss Sagan sa napríklad v tom svojom odpútava od tráum a Michaela Mihályi zas využíva humor na obrátenie zaužívaného stereotypu. Zaujímavé počiny vytvorili v posledných rokoch aj režisérky Kamila Kučíková, Zuzana Žiaková, Eva Sekerešová alebo Nora Štrbová. Súčasná slovenská animácia tak smeruje k citlivejšiemu zobrazovaniu rodu a svojimi príbehmi smeruje k vízii sveta, v ktorom ženy zastávajú rovnako plnohodnotnú rolu ako muži – ako autorky, tak aj hrdinky.

– Jakub Spevák, kurátor fokusu

Medzinárodný festival animácie Fest Anča 2022 finančne podporil Audiovizuálny fond. Festival bol finančne podporený z Fondu LITA. Podujatie z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia. Tematický fokus “Ženy v animácii” v rámci Fest Anča 2022 je súčasťou implementácie projektu Študentské fórum Fest Anča. 

Projekt “Študentské fórum Fest Anča” získal grant z Islandu, Lichtenštajnska a Nórska v sume 120 609 € prostredníctvom Grantov EHP. Projekt bol spolufinancovaný v sume 18 091€ z prostriedkov štátneho rozpočtu Slovenskej republiky. Cieľom projektu je práca s publikom, medzinárodná mobilita a prepojenie škôl z Európy, zdieľať vedomosti a zručnosti a porovnať spôsoby výučby animácie v odlišných častiach Európy.