no

Výstava: Piráti a pionieri / Marsel Onisko

Nová Synagóga: Bar
01.07.2017
12:00

Rané obdobie slovenskej vývojárskej hernej scény sa začalo formovať už v 80. rokoch 20. storočia. Vďaka prieniku 8-bitového mikropočítača ZX Spectrum a následnej výrobe jeho klonov spoločnosťou Didaktik Skalica na našom území, vlastnili pred rokom 1989 počítač desiatky tisíc Slovákov. Didaktiky a ZX Spectrá nedokázali vo svojej pamäti uchovávať vlastné programy. Všetky programy sa do nich museli prepisovať riadok po riadku manuálne alebo nahrávať pomocou magnetofónov a neskôr diskiet. I vďaka tomu, že tieto počítače vyžadovali už od začiatku naštudovanie mnohých ovládacích príkazov a čiastočne aj znalosť programovacieho jazyka, vyformovala sa okolo nich počítačovo nesmierne gramotná generácia používateľov.

Pôvodné programy a hry vznikali najmä vďaka záujmovým krúžkom výpočtovej techniky. V tomto období nikto nevnímal kopírovanie a výmenu hier ako pirátsku činnosť softvér sa buď vymieňal bezplatne, alebo posielal poštou od rôznych pirátskych predajcov s cenou pár korún za jeden program. Až vznik distribučnej spoločnosti Ultrasoft zaviedol tvorbu hier v intenciách zárobkovej činnosti, hoci ešte niekoľko rokov vznikalo množstvo hier ako voľne šíriteľný softvér. Hlavnou inšpiráciou boli zahraničné tituly, ale napríklad aj hry českej spoločnosti Fuxoft Františka Fuku. Vzhľadom na technickú nenáročnosť boli dominantným žánrom v 80. a 90. rokoch najmä textové adventúry.

Vybrané hry na výstave Piráti a pionieri predstavujú stručný prierez niekoľkými tendenciami v oblasti herného vývoja na Slovensku v období rokov 1987 až 1993 a tiež vyzdvihujú diela významných tvorcov, ktorých softvér kvalitatívne a obsahovo prevyšoval náš vtedajší priemer.


Projekt Marsela Oniska je imaginatívny príbeh pána Eugena. Obrazy môžeme vnímať ako road movie, kreslený film či komiks. Pozorovateľa Eugena nikto nevidí. Surreálne až absurdné situácie vyvolávajú úsmev. Nikto by ním nechcel byť, kúsok Eugena je však v každom. Autor bol umeleckým šéfom časopisu Panic Button spoločne s filmárom La Aramisovom zo Žiliny a tiež členom žilinsko-užhorodského združenia Fly United. Vyštudoval filológiu, v umení je samouk. Od vypuknutia konfliktu na východe Ukrajiny robí návrhy na plagáty kultúrneho centra Stanica. Je nepísaným členom zakarpatskej skupiny výtvarníkov Poptrans. Výstava mala premiéru na Ukrajine v roku 2016 v galérii ArtSvit v Dnipropetrovsku a o rok v Garry Bowman Gallery vo Ľvove.

„Eugen je človek-modul, kolektívny obraz. Pokúšame sa ukryť nášho vnútorného Eugena hlbšie – a to je dobre. Chcem vyvolať pousmiatie, nie je to zlá satira. Myslím, že radikálne metódy vyvolávajú agresiu, zmena v človeku by mala byť postupná.

Kurátor výstavy: Robo Blaško