no

Rozhovor s Ivanou Palečkovou, autorkou vizuálu Fest Anče 2017

Ivana Palečková (1989) je grafická dizajnérka, vyštudovala Vizuálnu komunikáciu na VŠVU. Aktuálne pracuje na voľnej nohe a popri dizajnérskej práci sa venuje voľnej tvorbe v oblasti fotografie. Minulý rok, pod hlavičkou Banskej St a nice, vydala autorskú fotografickú knihu Rareness of Everyday Being.

Fest Anča už tradične pozýva grafikov, k vytvoreniu vizuálu pre festival, aký to bol pocit, keď si vybrali práve teba?
Potešilo ma, že si ma našli a oslovili, pretože každý projekt je novou výzvou. Ako grafická dizajnérka som už pracovala na rôznych vizuálnych identitách festivalov, či kultúrnych akcií. Každý projekt je však iný a vyžaduje si osobitú pozornosť. S témou animovaného filmu som mala možnosť pracovať vôbec po prvý krát.

Čo ťa inšpirovalo pri tvorbe vizuálu?
Pri tvorbe vizuálu som vychádzala z témy narodeninovej oslavy, keďže Fest Anča oslavuje budúci rok okrúhlych desať rokov. Viac ako na filmy, som myslela na celkovú príjemnú atmosféru festivalu. Mám pocit, že je to taký malý vesmír a atmosféra sa dá porovnávať s letnými hudobnými festivalmi. Len je to celé v menšom merítku a z toho dôvodu, pre mňa príjemnejšie. Spomínam si na jeden ročník, ako sme piknikovali v tráve pri stanici. Z tejto atmosféry som sa odrazila. Návrhov bolo viac, napokon sme sa priklonili k papierovým, tak trochu retro, atribútom letnej narodeninovej oslavy. Vizuál má v sebe kúsok nadsázky, čo sa k Anči hodí. Ďalším prvkom vizuálu je akési množenie a točenie predmetov. Animácia rozložená v páse obrázkov idúcich za sebou. K tomu ma priviedla myšlienka na Eadwearda Muybridgea. Fest Anča je špecifická a ma predstavu o tom čím je a tak sme vhodný vizuál hľadali viac-menej spoločne.

Sleduješ trendy v grafických spracovaniach ostatných festivalov, eventov?
Jedným očkom vždy pozerám po veciach, čo vidím. Prirodzene ma zaujíma, čo sa deje. Zároveň však čoraz menej „skrolujem“ pri práci a snažím sa „nenamočiť“ do trendov ktoré by boli samoúčelné. Niekedy vlastne neviem, či je dobre byť alebo nebyť „v obraze“. Každopádne človek je ako špongia a veci, ktoré vidí naokolo ho ovplyvňujú. Kľuč k riešeniu ideálne hľadám v samotnom projekte. Teda v tom, s čím sám klient prichádza. Otázne je, či sa mi to zakaždým podarí…

Je podľa teba prístup k vizuálom v zahraničí liberálnejší než na domácej scéne?
S konzervatívnosťou a zahraničím je to zložitejšie. Záleží od konkrétnej krajiny, prípadne od menších kultúrnych lokalít alebo centier. O rakúskom dizajne sa dá na prvý pohľad povedať, že je konzervatívny, istý dojem, atmosféru Rakúšania pri kultúrnych identitách dodržujú, no zároveň si pri tom robia malé úlety, ktoré sú pre nich špecifické. Miešajú moderný pohľad s konzervatívnymi prvkami. Ak by sme hovorili o českom alebo holandskom dizajne ta odviazanosť, alebo odvaha je oproti nášmu prostrediu na prvý pohľad viditeľná. Samozrejme, tažko to jednoznačne porovnať, vždy záleží od konkrétnych organizácií a ich prístupov. Aj u nás nájdeš festivaly či podujatia ktoré majú dobrú identitu ale aj také ktoré komunikujú horšie.

Čomu si sa v poslednej dobe venovala okrem vizuálu pre Fest Anču?
Teraz na jeseň sme dokončili s Auréliou Garovou v poradí druhý vizuál k festivalu HoryZonty. Tento rok bola pre mňa taktiež zaujímavá identita pre jarný Urban Market. Čerešničkou na torte bola identita pre výstavu fotografa Francoisa Kollára, ktorú usporiadala Slovenská národná galéria. Bolo to nové a zaujímavé, byť súčasťou tvorby väčšej výstavy.

01.12. 2016