no

Na Fest Anču príde kráľ animovaného hororu Robert Morgan

Máloktorého režiséra žánrového filmu by si mohol označiť slovom kráľ. Keď sa však pozrieš na diela Roberta Morgana, vidíš skutočné umenie animovaného hororu. Bojíš sa prapodivne tvarovaných postáv a zatváraš oči pred tečúcou krvou. Samozrejme, vytvorenou stop-motion animáciou. Koncom júna máš šancu spoznať nielen všetky filmy Roberta Morgana, ale stretnúť sa s ním osobne na Medzinárodnom festivale animácie Fest Anča, kde predstaví svoju tvorbu a zasadne do hlavnej poroty.

42-ročný Brit sa do povedomia prvý raz dostal s filmom The Cat with Hands (2001). Pri jeho tvorbe sa inšpiroval nočnými morami svojej sestry, ktoré mala ešte ako dieťa. Podľa mnohých filmových kritikov si ho musí povinne pozrieť každý, kto chce natočiť horor. Nie preto, aby videl, čo Robert Morgan vo svojej tvorbe robí, ale práve naopak, kvôli tomu, čo nerobí. Ak vás irituje hororové klišé, vedzte, že tu ho nenájdete. Aj keď si myslíte, že už vopred poznáte pointu, mýlite sa.  

Morgan ovplyvnený tvorbou Francisa Bacona, Edgara Allena Poea, Bratov Quayovcov alebo Davidom Lynchom, vytvoril niekoľko krátkych animovaných filmov, ktoré nám pripomínajú dezorientujúce výlety do ľudského podvedomia. Sú ako sen, kde sa v každom okamihu môže stať čokoľvek. Každá sekunda je nepredvídateľná. Vidieť to napríklad aj vo filme The Separation (2003), za ktorý nie náhodou získal prestížne ocenenie BAFTA (Britská akadémia filmového a televízneho umenia).

„Silnou stránkou Roberta Morgana je, že v jeho tvorbe nevidíte len strach alebo krv, ako by ste pri označení horor očakávali,“ vysvetľuje programový riaditeľ Maroš Brojo. „Výborne pracuje aj s emóciami. Nesnaží sa o nič zložité. Vyberie si tú najjednoduchšiu emóciu, akou je napríklad potreba súrodeneckej blízkosti v The Separation. Pozeráme sa tak na nádherný a zároveň smutný príbeh, ktorý graduje v našom vnútri. Cítime, ako nám zviera žalúdok v tom najlepšom zmysle slova. Milujeme jeho hrdinov a zároveň sa ich desíme.“

Rovnako aj jeho ďalší film Bobby Yeah (2011) je brilantný len vďaka dokonalej práci so širokou škálou divákových emócií. Nie je teda vôbec prekvapivé, že bol opäť nominovaný na prestížne ocenenie BAFTA a získal špeciálnu cenu poroty na významnom festivale krátkych filmov v Clermont-Ferrrand. V recenziách o ňom píšu ako o animovanom zvrhlom zázraku. A aj keď sú v ňom zdeformované bábky neuveriteľne realistické, Morgan opäť vytvoril metaforu našej nenásytnej až sebazničujúcej zvedavosti.

Ako sám hovorí „Stop-motion animácia je jedinečná umelecká forma, takže je nenahraditeľná.“ U Morgana to platí obzvlášť. Výnimočnosť výtvarného spracovania kulís a bábok v jeho filmoch spočíva v dôraze aj na ten najmenší estetický a pohybový detail. Postavy sú obdarené takmer dokonalou gestikou a vďaka naturalistickému spracovaniu plnému odleskov, pľuzgierov, telových tekutín alebo detailnej a zároveň netypickej anatómie pôsobia nesmierne živo. O nesmrteľnosti filmových bábok sa môžete presvedčiť na Fest Anči, nielen počas projekcií všetkých snímok Roberta Morgana, ale aj na jeho masterclasse.

24.04. 2017